Sekcia informatiky a riadenia projektov MSSR (vyše 20 pracovníkov) zodpovedá za informatizáciu rezortu, elektronizáciu spracovania dokumentov. A dnes už dokumenty v takej veľkej organizácii evidujú v elektronickej podobe. Systém na evidenciu dokumentov dodala slovenská spoločnosť, ktorá prispôsobila rakúsky produkt spoločnosti Fabasoft. Vraj na tom fungujú rakúske úrady. Znie to dobre. Ako sa však v prípade použitia rakúskeho a nemeckého produktu v našich podmienkach zdá, renomovaný dodávateľ a produkt ešte nemusia znamenať, že to Slováci nedokážu preonáčiť.
Správca, admin, servisák, ajťák, ufón, akokoľvek ich na pracoviskách nazývajú, sú vo väčších organizáciách zásadne kmeňovými zamestnancami a často ich možno na pracovisku zastihnúť. Títo ľudia sú dôležití. Oni totiž zistia, že problém s nefungujúcim pripojením spôsobila upratovačka, keď s vysávačom vytrhla sieťový kábel. Alebo že užívateľ má pri prihlasovaní stlačený CapsLock. Správca sa stará o dodržiavanie bezpečnostných štandardov, prihlasuje nových užívateľov, prideľuje prístupové privilégiá, zálohuje dáta. Vyhodnocuje systémové zápisy (logy), sleduje riziká, zabezpečuje funkčnosť hardvéru i aktualizáciu programov na všetkých úrovniach od pracovnej stanice až po server. Kvôli efektívnosti v niektorých firmách správcovia dokonca skenujú. Nič z uvedeného, zdá sa, neplatí na Ministerstve spravodlivosti.
Ajťáci, často priemyslovkári s nadstavbovými školeniami, nie sú nevyhnutne programátori či weboví dizajnéri. Rovnako, ako údržbár niekde v škole či úrade (nazvime ho Feri báči), čo má dielničku dole v suteréne, aj oni sú vlastne údržbári. Aj Feri báči vie opraviť kvapkajúcu vodovodnú batériu, alebo vymeniť zámok na dverách. Ale Feri báči neopravuje zatekajúcu strechu, či netesné plynové potrubie. Na to sú špecialisti. No a správcovia informačných systémov niekde na úradoch tiež neprogramujú databázové aplikácie. Preto v našich podmienkach spravidla neberú desiatky eur za hodinu práce.
Na Spravodlivosti to funguje asi inak. Občan z Martina nám zaslal pozoruhodné faktúry od spoločnosti DWC s.r.o, adresované Ministerstvu spravodlivosti. Zmluva medzi oboma subjektmi hovorí o mesačnom paušále 2004€ s DPH. Aj predmet zmluvy je v poriadku. Osobitne sú fakturované práce, ktoré presahujú zmluvný rámec a účtované sú podľa zmluvne dohodnutého sadzobníka. Povedzme že takto nastavená spolupráca má svoje dôvody a nedá sa jej nič vytknúť.
Ale mesačné faktúry oscilujú od 2004€ až po 23509,50(!) s DPH. Hneď som si spomenul na film „Firma" s Tomom Cruisom, kde právnici fakturovali mafiánom fiktívne nadčasy :) Asi mi dáte za pravdu, že sa to navýšenie nedá prehliadnuť. Určite to nemohol prehliadnuť štatutár (JUDr. Ľubomíra Vrobelová, vedúca služobného úradu) alebo odborný garant (Ing. Vladimír Ivantyšyn, generálny riaditeľ sekcie informatiky a riadenia projektov).
Z faktúr vyplýva, že zákroky a práce, ktoré má vykonávať kmeňový administrátor ministerstva, zadávajú vysoko fundovanej a samozrejme drahej firme. Uvádzam príklady úkonov:
- Problém s prihlásením pani Z.
- Uzavretie osobného spisu
- Noví používatelia
- Pridelenie prístupových práv
- Nastavenie skenerov
Takýchto položiek sú vo faktúrach stovky. Za každú začatú hodinu účtuje spoločnosť ministerstvu sadzby, na ktoré musí bežný človek robiť celé dní. Na ilustráciu uvediem, že najväčšie komerčné rádio v republike s približne 70 zamestnancami má dvoch správcov, ktorí si občas berú na pomoc brigádnikov. Nie však za 75€ na hodinu bez DPH.
Feri báči by sa hanbil, keby ho nadriadení obišli a na výmenu žiarovky zavolali napríklad firmu Siemens. A určite by sa nahneval, keby za jeho prácu niekto iný inkasoval napríklad päťdesiatnásobok jeho hodinovej mzdy.