Všetci traja máme rovnakú boľačku, astronomickú zábezpeku na DPH. Daňový úrad na základe „systému“ vyrúbi firme povinnosť vopred zaplatiť zálohu na daň z pridanej hodnoty. „Systém“ dokonca aj navrhne výšku zábezpeky. V mojom prípade mala spoločnosť so ziskom 4000 EUR zložiť zábezpeku 20 ti(sic) :)
Samozrejme, že som nezaplatil, veď nebolo z čoho a v minulosti som sa daňového deliktu nedopustil. Nasledovala exekúcia a firma stratila možnosť využívať bankový styk. Kto by už dnes išiel do kontraktu s firmou bez bankového účtu? Áno, firmu môže zložiť zlý podnikateľský zámer. Taký je kapitalizmus. V našich končinách však o kapitalizme hovoriť nemôžeme, skôr je to štátny korporativizmus.
Začali sme konšpirovať na tému „systém“. Systém preto, lebo samotné baby na daňovom úrade toto slovo používali celý február, keď museli veľa papierovať, lebo im „padol systém“. Alebo keď daniarom 30. júna nefungoval portál, cez ktorý sa podávali elektronické daňové priznania. Ako na potvoru, bol to posledný možný termín na odoslanie daňových priznaní. Tiež bol na vine „systém“. Kvôli nefunkčnému systému daňováci flexibilne a na drzovku porušili zákon a predĺžili lehotu na odovzdanie daňových priznaní. Zlyhali nie dodávatelia riešenia a licencií (IBM, SAP a ďalší), nie objednávateľ, nie prevádzkovateľ, nie konkrétne firmy a ľudia, ale „systém“.
Konšpirovali sme ďalej. Čo ak so systémom niekto zlomyseľne manipuluje, keď ako na potvoru ľahne práve v tom najnevhodnejšom čase? A dá sa vôbec so systémom manipulovať? No určite sa dá, stvorili a administrujú ho predsa ľudia. A kto má prístup do systému? Azda by to mohol byť nejaký dôstojník zo sekcie daňovej a colnej Finančného riaditeľstva. Akú musí mať hodnosť? Od podplukovníka vyššie? Od tejto hodnosti a funkcie vyššie sa sype záplava otáznikov a pochybností okolo niektorých rýchlo kvasených dôstojníkov a funkcionárov:
- plk František Imrecze - , Prezident Finančnej správy, bývalý šéf SAP na Slovensku
- pplk. Daniel Čech - generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej, bývalý bežný občan
Potom sme začali rozvíjať fantázie o tom, kto a na základe čoho napríklad vyberá firmy, určené na daňovú kontrolu. Alebo naopak, dá sa ovplyvniť systém tak, že do vybranej firmy daňová kontrola nepríde nikdy? Vraj je to zase spomínaný „systém“. Zhodli sme sa, že aj bez paranoje si vieme predstaviť scenár, keď niekto s dostatočnými právomocami môže rozhodnutia „systému“ ovplyvňovať.
Frekvencia tepu sa nám začala zvyšovať pri pomyslení, aké by bolo lákavé mať možnosť manipulovať so systémom tak, aby sa napríklad do spriatelenej firmy nikdy neprišli pozrieť daniari. Taká firma, to by bol raj pre kolotočárov (kšeftárov s vratkami DPH). Cez cielené daňové kontroly by sme mohli likvidovať konkurenciu, alebo firmu nášho soka v láske. Alebo spoločnosti papuľnatých blogerov. A sami by sme prepojením spriaznených firiem dokázali vytvoriť niečo, čo z kolotočárskeho hľadiska prekonáva i Disneyland. Bez rizika daňovej kontroly. Stačí, ak sa na správnych miestach na Finančnom riaditeľstve, softvérových firmách, politických funkciách a daňových úradoch stretne správny gang moci bažných sociopatov a vznikne ideálny perpetuum kolotoč.
Naše konšpirácie sú fikciou, založenou na útržkoch ťažko overiteľných informácií, fám, ale aj na poznaní psychológie nenažrancov a karieristov. A samozrejme, aj na základe anonymných podnetov od čitateľov predchádzajúceho blogu. Ak má naša fikcia reálny základ, určite sa v mojej mailovej schránke objavia ďalšie, konkrétnejšie indície.